Por una casualidad de la vida tengo en mis manos un disco de Zive Kvety. No hay una explicación razonable para que lo tenga. Es ese tipo de discos que tiene su propio e inaccesible mundo.
Es un grupo de Eslovaquia que suena a La buena vida, me dijo mi amigo Alan al pasármelo. No tengo la más remota idea de la música que se hace en Eslovaquia, como tampoco la tendran los eslovacos de la música que se hace en Perú supongo, trampas de la globalización. Tras una primera oída quedo conmocionado y me viene la mente lo que me dijo el bajista de La buena vida cuando le pregunté por lo que significaba para él una buena canción, y dijo esto:
Te la pones; algo te hace que la escuches atentamente; te sonríes ante un cambio y finalmente le das al “repeat” durante toda la tarde......y al día siguiente.....y al siguiente......y al......
Las buenas canciones son esas que se vuelven necesarias en tu vida, está más allá de lo puramente intelectual, las buenas canciones te atraviesan el alma y te dejan indefenso, frágil. Y Zive Kvety me ha conmovido profundamente. Zive Kvety tiene esa tradición de pop triston de guitarras con arreglos finos. Suena a muchas cosas. A Drake, a Francoise Hardy, tienen de Velvet, tiene ese aire de pop 60s. Pero sólo son vagas referencias que mi estrecha cultura me permite inutilmente detectar para graficar su sonido. Porque también hay mucho folklor eslovaco en ellos, mucho sonido exótico. No entiendo de que hablan, están cantando en su idioma natal pero cada frase se hace inintiligiblemente fulminante.
He buscado información de Zive Kvety en Internet. No encontré nada, sólo el dato de que el disco que tengo es del 2003. Después nada más. Alan tampoco sabe nada. Se agradecerá toda la información posible a los visitantes de este blog.
Vďaka náhode, aké život prináša, držím teraz v rukách platňu Živých kvetov. Nemá to racionálne vysvetlenie. Patrí medzi platne, ktoré existujú vo vlastnom a nedostupnom svete.
Pochádza od jednej skupiny zo Slovenska, ktorá znie ako La Buena Vida, povedal mi kamarát Alan, keď mi platňu dával. Nemám ani hmlistú predstavu, aká hudba sa robí na Slovensku, podobne ako zrejme ani Slováci netušia, aká hudba vzniká v Peru – to sú mínusy globalizácie. Po prvom vypočutí platne som ohromený a prichádzajú mi na um slová basgitaristu z La Buena Vida, ktorý mi na otázku, kedy považuje nejakú pesničku za dobrú, odpovedal takto:
Takú si pustíš... Čosi v nej ťa prinúti pozorne počúvať... Usmievaš sa, lebo zažívaš zmenu... A nakoniec máš tú skladbu celé popoludnie nastavenú na opakovanie... A na druhý deň znova... A ten ďalší tiež...
Dobré pesničky sú tie, ktoré v živote začneš potrebovať, ktoré presahujú výlučne rozumové dimenzie. Dobré pesničky ti preniknú skrz dušu a ty si zrazu bezbranný, krehký. A Živé kvety na mňa zapôsobili naozaj hlboko. V Živých kvetoch je oná tradícia melancholického popu s jemnými gitarovými aranžmánmi. Ich hudba pripomína mnohé veci. Drakea, Francoise Hardyovú, majú čosi z Velvetu, znejú ako pop 60. rokov. Toto sú však len povrchné prirovnania, ktorými sa v rámci svojich obmedzených znalostí pokúšam vykresliť ich zvuk. Je v ňom totiž aj mnoho slovenského folklóru, veľa exotického. Nerozumiem síce, o čom spievajú, keďže je to v ich rodnom jazyku, ale každá z tých nezrozumiteľných viet vyznieva veľmi pôsobivo (sugestívne, naliehavo).
Hľadal som nejaké informácie o Živých kvetoch v internete, ale nenašiel som nič, len údaj, že platňa, ktorú mám, je z roku 2003. Ani Alan nevie viac. Budem vďačný navštevníkom tohto blogu za akékoľvek prípadné informácie.
Copyright © 2010. Živé kvety