Ako napísať históriu, keď si človek nepamätá základné fakty a udalosti? Isté je, že malé dejiny Živých kvetov by sa dali zhrnúť do súslovia: pokus - omyl. Našťastie s dobrým koncom.
Nie je jasné, kedy skupina vznikla. Jej narodenie sa datuje na jar roku 1994 v deň prvého výročia bratislavského rádia Ragtime. V prvej zostave hrala Piussi, Manča, Martin Piterka a ja.
Z toho obdobia si pamätám len intenzívne skúšky, skúšali sme väčšinou od dvanástej v noci do štvrtej ráno. Piterka potom skupinu rozviezol domov. Omieľali sme dookola štyri pesničky, medzi nimi aj Chlapcov z Oravy a Vodu, ktorú hráme dodnes. Na viac sme nemali. Martinka začala často bolieť hlava a Manča stratila prvotné nadšenie. Rozpadlo sa to.
Potom sme to skúšali so zvyšnými členmi Piecky - so Stankom Bachledom, Miloškom Gašparcom, Martinom Sústrikom a Jurajom Uvírom. Niektoré z pesničiek toho obdobia sa zachovali na našom prvom albume. Krajinu však teraz nehrávame, nehodí sa. Najplatnejším členom bol klavirista Sústrik, ktorého debaty o pesničkách nechávali chladným a počas skúšok dával prednosť Dostojevského knižke Bratia Karamazovci.
Aj táto zostava však zakapala, tentoraz na prehnanom sebavedomí tandemu Bálik/Piussi, ktorý si myslel, že ak angažuje lepších hudobníkov, Živé kvety sa stanú lepšou kapelou. Stal sa pravý opak. Dúfam, že pásky z toho obdobia sú navždy vymazané.
V druhej polovici 90. rokov s nami hrali Vlado Holina, Vlado Slama a Laco Graus. Výsledkom veľkých plánov a nekonečného skúšania boli rozporuplné pesničky, hádky v skupine, až nenávisť. Mŕtve kvety, tvrdili isté hlasy. Rozpustili sme to v pravý čas. Chalani si zavolali Ďurovku, založili MED a venovali sa tomu, čo chceli.
Po veľkom tresku sme začali odznova, najprv sami, potom s banjistom Martinom Šútovcom, ten dotiahol so sebou chalanov zo skupiny Tu v dome. Stačilo to na zopár dobrých koncertov a pesničiek. Zo skupiny nakoniec zostal Šuti a Mišo Šulek a Mrázko, s ktorými sme nahrali naše prvé rovnomenné CD. Ďuro Mironov prišiel do kapely ako slepý k husliam - iba deň pred nahrávaním v divadle Stoka.
Jedna z pesničiek albumu Čierni pasažieri sa ocitla na výberovke americkej distribučnej firmy Tamizdat, ktorá si všíma hudbu Strednej a východnej Európy. Podľa kompilátora sme hrali hudbu niekde medzi Kurtom Weillom a Nashvillom. Podľa internetových vyhľadávačov zaradili túto pesničku do svojich setlistov aj niektoré západné rádiá pod trochu skomoleným názvom: Čierny Pasažiery, ale nemôžeme im to mať za zlé.
Mišo Šulek ale zo skupiny odišiel (dnes si búcha hlavu) a jeho miesto zaujal skúsený basák, ostrieľaný barový hudobník z morského parníka Jardo Svrček. Šuti sa otrávil sám a Jardo mal rád Stinga. Ale aj tak nejaké piesne zostali.
Prvý zlomový moment - klavírny exhibicionista Ďuro si berie do rúk basu, odkladá rakvu, čiže hammond a hádže tip na bubeníčku Agnes, s ktorou hrával v jednej hip-hopovej skupine. Agnes sa naša skupina predtým nepáčila, dnes sa jej nečudujem, ale vyskúšala to.
Niečo sa pohlo. Nedá sa to odmerať, chytiť ani vynásobiť. Po rokoch trápenia to konečne začalo fungovať. Agnes búchala tak, ako bolo treba, Ďurovi nástroj prirástol k srdcu. Na záver prišiel Marek Pastier. To ušaté chlapčisko si prišlo s nami iba zahrať. Na prvej skúške sa postavilo do stredu miestnosti a počas piatich minút odpálilo na gitare všetko, čo si vysnívalo vo svojej hlave. Od smiechu sme spadli zo stoličiek. Na druhej skúške to bolo o polovicu lepšie, od tretej hrá s nami dodnes.
Bol to začiatok jedného prekrásneho priateľstva, povedal by filmový klasik.
Na jar 2003 sme nahrali v moravskom Bzenci okolo sedemnásť nových pesničiek. Jedenásť z nich sa dostalo na druhý album V dobrom aj zlom, ktorý vyšiel v Maruščákovej firme Pavian Records v lete 2003.
Peter Bálik
27/10/2003
Po roku sa vraciame do Bzenca, s Leďovou asistenciou nahrávame krátky a rýchly album Na mojej ulici, ktorý vychádza vo vydavateľstve Slnko records (zima 2004)
Objavujú sa prvé (a pravidelné) koncertné pozvánky na Moravu a do Čiech
V lete 2005 nahrávame v Stoke album Sloboda, vychádza opäť v Slnko records
Jar 2006: vyhadzujú nás zo Stoky, odohráme posledné predstavenia a koncerty, zatvára sa krčma, sťahujeme veci z divadla, ktoré krátko nato zaniká.
Január 2007: Marek nám oznamuje, že s nami už nechce hrať a odchádza zo skupiny, o pár dní je však už na prvej skúške Kubo, stáva sa stálym členom a spoločne chystáme nový album s otvoreným pracovným názvom, ktorý sa zatiaľ rôzne mení.
August 2007: V Bzenci nahrávame piaty štúdiový album Bez konca, ktorý dvakrát pokrstíme v Randali začiatkom zimy
Zima 2007/2008: Namiesto veľkého proma novovydaného albumu veľa skúšame s akustickými nástrojmi, začíname robiť občasné unplugged koncerty a pribúdajú nové songy
Jar 2008: Kubo začina hrávať častejšie na klavíri a povzbudení novým zvukom a neustálym prísunom nových nápadov sa v júni zatvárame do štúdia, kde spolu s Pecim Uherčíkom a zvukárom Jankom Machútom nahrávame nový album s názvom 12+1.
Jeseň 2008: absolvujeme spoločné česko-slovenské turné so skupinou Slobodná Európa
Marec 2009: týždňový pobyt v New Yorku, kde odohráme koncert a účinkujeme v divadelnom predstavení spoločne so skupinou DG 307
Jar/leto 2009: postupne nahrávame materiál na náš siedmy radový album Zlaté časy. Pri väčšine pesničiek spolupracujeme s Tomášom Slobodom v štúdiu Fame, susediacom s bývalou plavárňou v suteréne internátu Bernolák
November 2009: album Zlaté časy vychádza po prvýkrát aj ako vinylová LP platňa
December 2010: keďže nám z nahrávacích stretnutí ostalo zopár pesničiek, ktoré sa na Zlaté časy nezmestili, stretávame sa v štúdiu ešte raz a donahrávame k nim zopár súrodencov. Ďalší album Spúšť so siedmymi pesničkami vychádza 1. februára 2010 na CD aj vinyle.
Copyright © 2010. Živé kvety